Popis

Biele tričko vyrobené zo 100% bavlny. Na prednej strane je potlač parný vlak, ktorá je dielom renomovanej americkej spoločnosti ArtBrands. Skvelá voľba pre milovníkov divej prírody, alebo ako darček pre chlapcov, ktorí obľubujú stroje, mašiny.

V čase, keď James Watt vylepšil atmosférický parný stroj Thomasa Newcomena natoľko, že sa ním dalo poháňať koleso, ním boli poháňané iba stroje v továrňach. Dôvodom bola veľká hmotnosť a rozmery vtedajších parných strojov znemožňujúce ich jednoduchý transport najmä vo funkčnom stave, čo načas znemožňovalo využitie v doprave.

Konštrukcii parného rušňa predchádzali pokusy s parnými vozmi. Prvé vozidlo poháňané parou určený na ťahanie kanóna zostrojil v roku 1769 Francúz Nicolas Cugnot. Aj keď bolo vozidlo pri prvej jazde zničené, ďalšie parné vozidlá vznikali v Anglicku.

Zdokonaľovanie konštrukcie parného stroja viedlo k znižovaniu hmotnosti a zvyšovaniu účinnosti. Následkom toho si v roku 1784 nechal Watt patentovať princíp pohonu parného rušňa. V tom istom roku jeho zamestnanec Richard Mudroch vytvoril model „samo-poháňaného“ parného vozidla.

Parný rušeň (vtedy nazývaný parovoz) sa na koľajniciach objavil v rokoch 1803–1804. Vynašiel ho majiteľ bane v južnom Walese Richard Trevithick, ktorý mal bohaté, ale neúspešné skúsenosti so stavbou parovozov na cesty, ktoré však pri vtedajšej kvalite ciest nemohli obstáť. Trevithick si stanovil cieľ, aby rušeň utiahol náklad hmotnosti 10 ton, jeho parovoz (označenie locomotive sa vžilo až o 25 rokov neskôr) však 21. februára 1804 utiahol o 18 ton uhlia viac a po ich vyložení dokázal rýchlosťou 8 km/h odviezť 70 užasnutých cestujúcich. Vďaka tomuto výkonu začal byť používaný v bani, avšak po 5 mesiacoch služby bol nahradený späť koňmi, pretože sa pod ním lámali biedne liatinové koľajnice. Po tomto výkone vyrobil Trevithick ešte ďalšie rušne pomenované na počesť tomuto experimentu. Jeden z nich jazdil v miestnej uhoľnej bani v Tyneside, kde ho uvidel George Stephenson.